शिवाभिर्घोराभिः शवनिवहमुण्डास्थिनिकरैः
परं संकीर्णायां प्रकटितचितायां हरवधूम् ।
प्रविष्टां सन्तुष्टामुपरिसुरतेनातियुवतीं
सदा त्वां ध्यायन्ति क्वचिदपि च न तेषां परिभवः ॥८॥
śivābhir ghorābhiḥ śava-nivaha-muṇḍāsthi-nikaraiḥ |
paraṃ saṃkīrṇāyāṃ prakaṭita-citāyāṃ hara-vadhūm |
praviṣṭāṃ santuṣṭām upari-suratenāti-yuvatīṃ |
sadā tvāṃ dhyāyanti kvacid api ca na teṣāṃ paribhavaḥ ||8||
śikhariṇī
Those who ever meditate on Thee — Bride of Hara, ever-youthful and well-pleased upon Thy lover, entered into the pyre lit upon a cremation ground thick with terrible she-jackals and heaps of skulls and bones of the slain — they meet defeat nowhere.